Škótsko s Kudrnou 2018
Kufor skoro zbalený na zájazd Ostrovy za polárnym kruhom. Nórsko v hlave, srdci, v googli, ....a zrazu.....zrušenie zájazdu. Náhrada znela váhavo: Škótsko na bicykli. Na facebooku som ešte beznádejne lajkovala Nórsko, ... v športových obchodoch moje oči už podvedome mierili na pršiplášť. Chrbát mi pravidelne bolesťou pripomínal, že vyše dvojtýždňový bike-trip v daždivej krajine nie je najlepší nápad, odhovárali ma všetci - rodina, kamoši, prosebným pohľadom tuším aj štvornohý Astor. Poslúchla som...., ale svoju túžbu. A premenila ju na jeden z najkrajších dovolenkových zážitkov.
Púť z Brna sme odštartovali 27. júla cez Nemecko a Holandsko, vo francúzskom Calais sme nastúpili na trajekt do Doveru. Prvý zážitok po opustení pevniny bol vetrisko a vlny. Nič to, veď na všetko zlé zaberá šálka kávy. Ale tá na trajekte bola snáď najhoršia pod slnkom.
28.7.2019 poobede sme dorazili do celkom pekného campingu v Combertone neďaleko Cambridge, ktorým sme skoro plynule prešli až na psiu lúčku, kde sme spustili kotvy a kde sme strávili náš prvý spoločný večer a noc pod stanom. Večer bol v znamení prekvapení, dostali sme krásne tričká ako účastníci zájazdu pod značkou Sáhib, ktoré mal na svedomí kto iný ako Sáhib sám a Radula Šindelářová, za ktoré veľmi pekne ďakujeme. Dokonca odhadli všetkým proporcie no a trošku sa nám odkuklili naši noví spolucestujúci sťaby neskrývané hudobné, či rozprávačské talenty. Ráno po raňajkách vyrážame z Combertonu malebným dedinským prostredím s domčekmi so slamenou strechou najskôr miestnou asfaltkou, neskôr pomedzi ploty a kravy až do Cambridge. Považujúc za malý zázrak sme nespôsobili žiadnu dopravnú nehodu napriek jazde vľavo, križovatky s odbočením do prava boli absolútnou čerešničkou na torte. Asi po hodine sme pochopili zákony tohto kontinentu a navliekli pršiplášte a rôzne návleky na jedno a niekedy aj viac použití. Cambridge, aj keď z rýchlika, naplnil naše očakávania. Krásne staré historické budovy, námestie s tržnicou, mosty cez Cam no a v nie malej miere útulná kaviarnička, ktorá nás prichýlila za nepriazne počasia a vajcia benediktín, ospevované až do konca zájazdu. Po malom občerstvení sa dávame na cestu späť za mokra aj sucha na psiu lúčku so zastavením na Americkom vojenskom cintoríne. V campe rýchlo obed, balíme stany, nakladáme bicykle a pohýňame sa smer južné Škótsko – Locharbrigs. Po malej maturite šoféra sme sa utáborili v malom campingu , kde sa o teplej vode dalo viac snívať ako si ju užiť, no o to viac sme sa užili večer pri príjemnom posedení pri stolčekoch z Ivanovic. Dokonca to bol večer skoro bez dažďa až do polnoci, kedy niektorí spolucestujúci by sa boli radi aj pridali, len nevedeli ako na to, tak im aspoň prekážala naša veselosť. Noc, i keď s dažďom, dodala síl a po skvelých raňajkách sme sa vydali na prvú jazdu Škótskom a to v oblasti Galloway. Po okresnej ceste vyrážame do trochu kopcovitého terénu a po pár kilometroch stojíme pri bufete v údolí, kde prví odvážlivci koštujú miestnu kuchyňu, potom sa vydávame lesíkom v údolí, úžasnými single trekmi až na lesnú šotolinovú cestu, ktorá nás dvíha do kopca do mesačnej i keď čiastočne zalesnenej krajiny veterných elektrární, ktoré nemajú konca. Dážď strieda ojedinelé paprsky slnka a šotolinu hrubý makadam. Ľubka objavil maskot tohto putovania, a do fľaše od vody ubytoval na dva týždne verného spoluputovníka a budúcu súčasť ich záhradky – miestny smrečok. Chozého plášte to vzdávajú ako prvé. Aspoň je čas sa rozhliadnúť a nehľadať len najlepšiu cestu pomedzi šutre. Napriek hrozivým vrtuliam a dramatickej oblohe je tu krásne. Chlapci šikovní, defekt opravený, po ceste ešte dostávam školenie od Ľubky, čo s mojimi šnúrkami na tretrách a vzápätí to vzdáva koleso našeho sprievodcu Radka, ktorý nás medzičasom dohnal. Radek došiel s požičanou dušou. K busu sme dorazili s odretými ušami na čas. No niektorí, ktorých kolesá to tiež nezvládli to šťastie nemali, no spolucestujúci Oldo – gentleman doklusal vedľa sfúknutého biku kamošky len s malým oneskorením. Biky naložené a putujeme do ďalšieho campingu. Tu sme už boli označení za čierne hlučné ovce zájazdu a vykázaní na okraj ubytovacej zóny. Večer bol oficiálny zoznamovavací večer, trochu sme sa zasmiali a presunuli do našeho kútiku, kde nám bolo dožičených pár minút bez dažďa, ktorý nás napokon vyháňa do stanov. V noci dážď, ráno po raňajkách nebalíme, vyrážame hneď cestičkou popri ovčej farme cez Callander na nádhernú až rozprávkovú lesnú cyklocestu okolo Loch Venachar, cez kopec a okolo Loch Dunkie vystúpame do pekného lesného sedla, kde sa záhadne strácajú šatky a tečie voda do topánok. Zo sedla lesným parkom voľného času opäť na asfaltku klesáme až do dediny Aberfoyle, milého malého mestečka, kde nachádzame príjemnú malú reštauráciu. Jeňo sa pokúša primäť čašníčku k zrozumiteľnej komunikácii, no márne, vzdáva to, vyberáme z jedálneho lístka. Ochutnávame miestnu špecialitu huggis, hustú polievku, pivo, niektorí zákusok... S Marcelkou obiehame na rýchlo miestne obchodíky, poštu. Po dobrom obede len zťažka sadáme opäť na biky zatiaľ len v miernom dáždiku a púšťame sa do kopca. Už po pár metroch prestávame vnímať krásy okolia, dáždik sa mení na riadny lejak, stierače nestíhajú. Postupne nahadzujeme všetko o čom si myslíme, že udrží vodu od tela, na každej križovatke sa presvedčujeme, že ideme správne smer Callander, značenie je biedne. Na Loch Katrin už ani nepomyslíme a počítame každý kilometer do campu. Niektorým sa podarilo napriek nepriazni počasia uchovať dobrodružného ducha a zastavili v Callander na miestne dobroty. V campe sa kilometre neskončili, WC-ko, sprcha, práčka, sušička, všetko vzdialené ako vo všetkých campoch spoň 800m od stanov, za večer sme to dali niekoľko krát. Večer opäť pršalo, večera už za dažďa, postávali sme kade tade. Všetci došli, rozprávame si zážitky a opäť nie je kde. Ešteže večer mal aj svoju peknú tvár. Nafukovací stan Rosťu a Raduly nás prichýlil všetkých dvanásť a my sme ho zaplnili nielen dojmami, zážitkami, ale aj pre nás typickou veselosťou. Naša vzájomná spoločnosť bola každý deň aj večer nadstavbou nadšenia z krásnej krajiny. Spoločnosť, ktorá zmiernila každý dážď, dochutila každé jedlo a obohatila každú chvíľu. Bez nej by nebolo smiechu, zdieľania radostí, ani vzájomnej pomoci. Vďaka za každú chvíľu, strávenú s vami! Ráno opäť balíme a napriek dažďu neklesáme na duchu, sme nadšení krásnou krajinou, vzájomnou spoločnosťou. Ľubka s Jeňom mali pohodovú chvíľku, tak trochu meškáme, vydávame sa na predom stanovenú trasu krásnymi lesnými cestami, Ľubkova reťaz dobojovala, tak aspoň na chvíľku sa zastavujeme aby sme sa pokochali tou krásou okolo, príroda je tu očarujúca, lesy bez známky civilizácie, všetko sýto zelené, náprstník červený (Digitalis purpurea), vres obyčajný (Calluva vulgaris) a rododendrón (Rhododendron macrophyllum) obrovských rozmerov sú našimi sprievodcami počas týchto dní. Napredujeme cestičkou, bývalou železničnou traťou pretínajúc hrebene a údolia s výhľadom na jazero. Po malom občerstvení v údolí míňame hrob Roba Roya a krásnymi single trekmi v údolí riečky, neskôr cez hrebeň lesom schádzame k rieke s fotogenickými kaskádami, krásnym starým kamenným mostom v Killin, kde sme svedkami pravých škótskych slávností so všetkým čo k tomu patrí: škótske sukne – kilty, dudy ako aj meranie si síl v hode kládou a podobné. Predpoveď ukazuje silný dážď, tak po fish and chips v miestnej reštaurácii nasadáme na bus a vezieme sa do campu v Aberfeldy, respektíve skôr zaň 
Staviame stan, večera a narýchlo ešte niektorí vyrážame na obhliadku mestečka. Večer pre zmenu opäť prší, zúfalo hľadáme kde sa zísť, porozprávať, užiť večera... Napriek prázdnej fľaši od vína sme odolali pokušeniu vlámať sa do prázdnych odparkovaných karavanov, pred polnocou zaliezame do stanov pomedzi už pár píliacich jedincov a ani hukot veľkej ČOV v susedstve nám nezabráni upadnúť do ríše snov. Ráno sa budíme do slniečka, čo nám všetkým, aj tým niekoľko dní zamlklým, vyčarí úsmev na tvári a po výdatných raňajkách sa dávame na dve rozdielne trasy. Okolie ponúka nespočet zaujímavých miest a ťažko si vybrať. Po nie celkom pochopenom výklade si vyberáme trasu do mestečka Dunkeld. Ideme po ceste pozdľž rieky a neskôr lesom , všade naokolo obrovské rododendróny až k rieke so štrkovými lavicami – plážami. Pokračujeme asfaltkou až do mestečka Dunkeld. Už z diaľky obdivujeme krásnu starú kamennú katedrálu v normansko – gotickom štýle budovanú už v 13. storočí. Po prehliadke mestečka a návšteve Birnamského duba ako posledného pozostatku pohyblivého lesa sme našli príjemnú reštauráciu, respektíve jej záhradku a príjemnú maďarskú obsluhu, ktorej angličtine sme konečne porozumeli. Chutný obed, pivko a už sa tešíme na krásne záhrady katedrály, katedrálu samotnú. Zvážili sme časové možnosti a otváracie hodiny v destilérke v Aberfeldy , rozdeľujeme sa na dve skupiny a už šlapeme do pedálov smer Aberfeldy. Jardo ako perfektný rušeň nás vyviedol na nádhernú náhornú plošinu, kilometrové vresoviská všetkými smermi, prehupli sme sa cez, kopčeky cez hrebeň a pri zjazde do Aberfeldy okrem nádherných výhľadov ešte poobzeráme miestne dámy – mangalice. Tým sa to moc nepáči tak prcháme smer whisky. Pálenica bola krásna, zaujímavá a whisky podľa mňa chutila zvláštne. Jeňa nás rýchlo dohnal a posilnil odvahu okoštovať kde-čo. Nakúpili sme nejaké pozornosti a vrátili sme sa do campu.. Keďže slnko ešte nezapadlo, s Marcelkou vyrážame pár km za Aberfeldy do Weem k malebnému zámočku Menzies Castle, opevnený hrad zo 16. storočia uprostred jačmenného poľa, čo napovedá že sme v kraji destilériek na whisky. V campe sa stretáme s ostatnými, všetci referujú svoje zážitky z návštevy Edradour destillery a Blair Castle. Sme plní zážitkov a dojmov, no už zase prší, rýchlo zhltneme večeru a pokúšame sa schovávať popod stromy, opäť nie je kde sa schovať. Postávame s vínom a dáždnikom zhruba do polnoci , kedy zaliezame za dažďa do stanov po trochu tepla a odpočinku. Piatok tretieho augusta sme autobusom zamierili na Fort Williamm. Odtiaľ, už na bicykloch po single track asfaltkách okolo fjordu. Pre mňa najkrajšia etapa. Po úzkych cestičkách sme sa niekedy ťažko vyhli autám, ale to nijako neochudobnilo zážitok z etapy. Fjordy Loch Eilt a Loch Linhe poskytli nezabudnuteľné pohľady. Dažďové kvapky a všade prítomný vietor boli súčasťou drsného rovinatého prostredia bez civilizácie. Vegetácia pri vode bola strohejšia, vládli rašeliniská, zakrpatené stromy. Onedlho sme míňali husté zelené porasty s obrovským papradím. Sedlo v nadmorskej výške 333 metrov sme zdolávali v nádejí na teplú kávu a niečo pod zub v Pollochu. Nič. Okolo cesty vidieť krásne huby, sem tam aj niečo jedlé. Cestička sa krúti , dvíha a klesá okolo zálivov. Po 58km konečne Strontian, benzinka a potraviny v jednom, hurá – nádej na civilizáciu, neďaleko hotel – super, ideme tam, no nie, jedlo nám neurobia, majú zavreté. Opäť sadáme na bicykle, o pár sto metrov opäť skúšame šťastie, bufet , cukráreň v jednom, všetko jedno, hlavne že nám dali teplý čaj, kávu a niečo pod zub. Prezliekame sa do suchého a pokračujem ešte asi 12km do Resipole.. Campujeme len pár metrov od mora. Úžasné! Sme na najzápadnejšej pevninskej časti Škótska. Presnejšie Loch Sunart, najdlhší morský záliv na západnom pobreží Škótska. Je využívaný na chov lososov a meria 31km. Je to fjord Severného Atlantického oceánu. Chlapi skúšajú aké to asi majú tulene a kúpu sa na naháča, tvrdia že by mohli ísť aj za princezny ...asi bola studená. Prechádzka po pobreží bola magická, zapadajúce slnko sfarbujúce vodu do zlatova, vôňa pobrežia, zbieranie mušllí na pamiatku , voda tichá bez vľn, prechádzka bola úžasná. Vnímame jedinečnosť miesta i času....Večer sedíme konečne zase všetci po kope, je veselo, musíme sa krotiť. Na svoje si prišli konečne aj klobúky so sieťkami, niekoľko mochnničiek nás zameralo. Pred polnocou zaliezame do stanov. Ráno sa prebúdzame do krásneho slniečka, raňajky a balíme, vyrážame, po 100m stojíme a vyťahujeme pršiplášte, pokračujeme v daždi , nádherná krajina, Highland Cattle, nasleduje odbočka malebnou krajinou s riečkou, kamenný most a jedinečný Castle Tioram – Suchý hrad na malom výbežku priamo z mora.Magické miesto dostupné suchou nohou len za odlivu, niečím nás priťahuje, nechce sa nám odísť, aj tu zbierame mušle na pamiatku a odchádzame. Pred nami sedlo pred Glenuig 150mnm, pekná asfaltka zvlnenou rovinou plnou voľne sa pasúcich kráv, na parkovisku v sedle čaká bus. Pekný zjazd k fjordom. Na križovatke s hlavnou cestou navštevujeme príjemný motorest s dobrým jedlom. Ďalej pokračujeme opäť do sedla kde stretávame vláčik Harryho Pottera, neskôr vidíme známy viadukt u Drimsallie – most do Chrabromilu ( Bradavic). Samé krásne miesta a cieľ vo Fort William. Večer s prívlastkom Chardonay je opäť v stane Rosťu s Radulou. Vďaka vám za tie nezabudnuteľné chvíle na sklonku dňa!
Na najvyšší vrch Škótska Ben Nevis 1345 m n m a do mrakov si ďalší deň trúfli len niektorí členovia zájazdu. My ostatní sme jazdili malebným údolím Glem Nevis popri rieke k Lower Falls a až hore do údolia. Krásne údolie a ešte krajšie priestranstvo pod vodopádmi v rozľahlom sedle sme si vychutnali bez bicyklov. Spestrením nám bol lanový most nad riekou.
Pondelok 6.8.2018 vstávame do chladného, vetristého a upršaného rána. Vyrážame až okolo 11hod. za dažďa pozdĺž Callendonského kanálu,ktorý spája Severný Atlantický oceán so Severným morom, nachádza sa tam sústava 6 plavebných komôr o niekoľkých stupňoch. Za slušného vetra a prehánok obdivujeme ich čaro. Malé občerstvenie na lodi. Kanál nás vedie pomedzi kvapky ďalej až po plavebnú komoru vo Fort Augustus, nádherné mestečko na okraji Loch Ness. Táboríme v malom campe. Postavili sme stany a ešte vyrazili do mestečka na rybaciu polievku, fish and chips a fajn pivko. Popozerali sme mestečko, ešte raz plavebnú komoru a vrátili sa do campu pre hygienu, dokonca práčka, sušička a prístrešok ako bonus pre večerné posedenie. Utorok sme po pozdrave Loch Ness stúpali ponad jazero do sedla 385 m n m a ďalej po vlastných s vetrom o preteky na blízky vrchol s nádherným výhľadom na okolité pahorky a jazierka. Klesali sme po miestnych asfaltkách popri osamotených obydliach a kamenných plotoch, s pasucími sa ovečkami a krásne zelenou krajinou až k Loch Ness z druhej strany. Po obede do Invernes, potom ku Culloden Moor, pamätníku bitky pri Cullodene. Pokračovali sme s bicyklami na korbe autobusu cez Highland do Tarland. Dobytok na pastvách, trávnaté, vresovité pahorky a veľa králikov nám spríjemňovali cestu. Ďalšie ráno, po mrazivej noci sme vyrazili pozdĺž rieky Dee do mesta Ballater. Obdivovali sme obchodíky zdobené kráľovskými erbami. Tam nakupujú pre príslušníkov kráľovskej rodiny. Do letného sídla kráľovskej rodiny vo Balmoral Castle sme sa nedostali. Pokračovali sme ku neveľkému kamennému hradu Braemer castle, do mestečka Braemer a do lyžiarskeho strediska. Šotolinové cesty, kamenné mosty cez potoky, stáda oviec, vres a vrbovka popri ceste vytvárali nezabudnuteľnú atmosféru. Presne po ňu sme sem prišli. A dostali sme oveľa viac. Krajinu, neotesanú ľudskou rukou, zelenú v tých najsýtejších tónoch, ale aj priateľstvá na ktoré sa nezabúda. Keď sme posledný raz nakladali bicykle do autobusu, precítili sme to ešte viac. A už sme sa viezli smer Edinburg ku Štirlingu. Prvá zastávka po chladnej noci ( +1 stupeň C) je prechádzka ku hradu a pamätníku Wiliama Walase ( z filmu Statočné srdce). Slnko nás zohrialo a vyzlieklo do krátkych rukávov. Žeby odmena za daždivé a veterné dni? Autobusom sme sa odviezli až do Edinburgu, najskôr prehliadka z autobusu naprieč celým mestom, neskôr po vlastných Staré mesto, Kráľovská míľa, hrad, staré viktoriánske stavby a najúžasnejší steak v Škótsku. Jeňa mal zase nos na správnu reštauráciu a úžasnú rozlúčku so Škótskom. Nočná jazda autobusom do Londýna, riečnym busom do centra, ešte za slnka krásne pohľady na mosty, prerobené doky až po Londýnske oko, čiastočne pomedzi kvapky preletíme Tower bridge, Westminster, Parlament, Abbey, Whitehal, Trafargal square. Pauza v kaviarni, káva nič moc a vajcia Benedikt tiež nepresvedčili, pokračujeme Buckingham, Green park, hotel Ritz, Picadilly Circle, Soho, China town s parádnym obedom, vonku leje – ono by nám to za slniečka už chýbalo, metrom naspäť k O2 aréne, nasadáme do busu a už sa vezieme domov, v hlave ešte raz všetko prežívame a už teraz spomíname na úžasné chvíle...
Ďakujeme za ne!
Vaša Bea